Ďakujem. Toto sa slovo sa zvykne používať na konci alebo po niečom. Ja to vravím aj na začiatku. Začínam v poradí tretí semester v Nemecku. Takto pred rokom som mal obavy ako ďalej. Začínal som. V novom meste a nikoho som nepoznal. Teraz však už s Vašou pomocou a dôverou. Je to niečo, za čo som veľmi vďačný. Tento semester je posledný v základnej časti štúdia. Potom ma čaká výber zamerania. Na toto zameranie sa potom koncentruje ďalšie štúdium. Chcel by som sa poďakovať Bohu a Vám, každému osobitným spôsobom za podporu, pretože vďaka Vašej pomoci som tu a môžem študovať v Nemecku. Som si toho vedomý a tiež by som chcel v budúcnosti pomáhať i ja.
Môj engagement bude aj naďalej spočívať v KHG( Katholische Hochschulgemeinde) – vo vysokoškolskej ekumenickej skupine, vo výmennom programe CM- Austausch a v Junge Union.
Ďakujem a Los geht’s.
Dominik.